ohľadom farmakokinetiky a polčasu rozpadu dmps som našla toho veľa, napr.:
Po orálnej dávke sa DMPS z tráviaceho traktu rýchlo absorbuje prostredníctvom difúzie. V pokusoch na zvieratách sa absorbovalo 30-60% podaného DMPS. Najvyššie koncentrácie v plazme boli u ľudí zistené po 3,7 hodinách. DMPS sa rýchlo a prevažne v oxidovanej forme vylúči obličkami do moču, polčas rozpadu predstavuje u ľudí po podanej intravenóznej dávke len okolo jednej hodiny.
Výskumy na ľuďoch ukazujú, že už po 30 minútach 80% aplikovaného IV DMPS sa nachádza v oxidovanej forme v krvnej plazme a po 12 hodinách už nie je dokázateľný žiadny pôvodný, to znamená redukovaný DMPS.
Po intravenóznej injekcii dosiahlo DMPS nezávisle od podanej dávky najvyššie koncentrácie v plazme a v obličkách. Vyššie koncentrácie boli namerané tiež v koži. V ostatných orgánoch, obzvlášť v mozgu boli namerané len veľmi malé množstvá. U ľudí bolo 90%, u zvierat a potkanov 70% DMPS naviazané na proteíny v plazme. Táto väzba však nebola veľmi pevná. Z výskumoch na potkanoch sa odhaduje, že DMPS sa najskôr dostane do medzibunkového priestoru ako medzitransportného priestoru.
Pokusy in-vitro však dokázali, že DMPS dokáže preniknúť membránou do ľudských červených krviniek pravdepodobne prostredníctvom aniónového transportu.
DMPS je predovšetkým vylučované obličkami. Zatiaľčo pol hodinu po orálnej aplikácii ešte asi 20.6% resorbovaného DMPS bolo v krvi nezmenené, po 12 hodinách už žiadne nezmenené DMPS nebolo dokázateľné.
Aby sa dosiahla účinnosť IV DMPS podávania, treba orálnu dávku zvýšiť asi 2,5x. DMPS je efektívne hlavne nielen svojou afinitou k Hg ale tým,že vytvára s ňou pevné väzby.

Peťo, tých informácií je tam strašne moc a napr. doteraz presne vôbec nie je objasnené akým spôsobom DMPS ortuť z tela vylučuje, odhaduje sa, že sa to deje organicko-aniónovým transportom (ani neviem presne, čo to je, resp. nemám silu po tom pátrať teraz) Preberalo sa tam napr. že u akútnych otráv sa dokázalo o niečo efektívnejšie podávanie menších množstiev DMPS v častejších dávkach, u chronických môžu byť aj tie jednorazové vyššie dávky.
Tieto informácie mám z knihy od toxikológa Daunderera, z ktorého všetci čerpajú a na konci doporučuje pri chronických otravách podanie jednej DMPS injekcie raz za šesť týždňov.

scarlet | 26. března 2010, 21:06:17
Klinghardt opakovane píše vo svojich materiáloch o jednom prípade, preložím doslova, čo tam píše:
"Krátko tu popíšem jeden prípad, bol to môj objav, ktorý som urobil pred desiatimi rokmi:
- Keď sa robí detoxikácia ťažkých kovov, vždy sa predtým dmps podávalo vnútrožilovo. Študovaním materiálov sme sa ale dozvedeli, že otrava ortuťou, predovšetkým u neurologických pacientov, je práve veľmi často v nervovom systéme čreva.
Vieme, že 95% serotonínu sa netvorí v mozgu ale v čreve.
To znamená, že všetky tie tzv. hormóny dobrej nálady, noradrenalín, neurotransmitery, ktoré súvisia s pocitom, že človek sa cíti príjemne, sa z väčšej časti tvoria v čreve a nie v mozgu, to je hlavne v povedomí ľudí a tento názor treba zmeniť.
Položil som si potom otázku, či otrava ťažkými kovmi môže sídliť nielen v mozgu ale aj v čreve?!? Potom som jednoducho použil metódu, ktorá sa často aplikuje v neurálnej terapii a DMPS namiesto IV som aplikoval subkutánne do brucha.
Tu je jeden prípad, ťažkootrávený zubný lekár s neurologickými príznkami. Pichli sme DMPS do žily a vyšli len 2ug ortute na liter v moči, to je veľmi malé množstvo. Potom som mu pichol do brucha subkutánne DMPS a vyšlo cez 1500uq ortute=1,5 mg a toto množstvo ortuti v moči, keby niekto vypil, tak by určite zomrel. Toto vyvolalo množstvo 0,5ccm DMPS, čo mnohých lekárov musí privádzať do úžasu, pretože normálne sa podáva množstvo 5ccm (5ml), to je takmer homeopatické množstvo dmps, ktoré bolo jednoducho pichnuté do brucha a cez neurologické reflexné cesty transportované cez nervy do miechy, z miechy do brušných orgánov a zase naspäť a v priebehu 24 hodín sa uvoľnilo toto nenormálne množstvo ortuti"
Inak na tom fóre práve aj Dr. Mutter doporučoval dvom ľuďom pichať DMPS podkožne do brucha, tí ľudia si to potom môžu aj sami pichať častejšie a nemusia kvôli každej injekcii chodiť k lekárovi.