Ivan | 5. března 2010, 20:17:17 | Upraviť | Odstrániť
Ivan napisal -"Dobro existuje aj bez zla. V konfrontácii so zlom sa formuje zlo k dobru. Dobro sa nemusí konfrontovať so zlom, aby bolo dobré." Ty Betar :-)) Tak ale potom ked to zobereis logicky prisne do dolsedkov tak existuje len dobro a vsetko je ok tak ako to je.A s tym sa da tiez spokojne suhlasit . A pojem zla je potom logicky len virtualny myslienkovy a emocionalny a docasny koncept cloveka kym sa nepreukaze ze vsetko je vlastne dobro. Alebo este pripustam aj doplnujucu uvahu v tom zmysle ze Zlo bude existovat len dovtedy kym ho clovek vlastnym usilim a nezmeni na dobro.

Zlo existuje, a  nedá sa premeniť na dobro. Dá sa len zrušiť, a to pochopením jeho nezmyselnosti. Pochopiť jeho nezmyselnosti pre tých, čo tú nezmyselnosť nechápu sa dá len tak, ak človek to zlo zažije sám na sebe. To znamená, že zlo sa stretne zo zlom. Ak sa zlo stretne zo zlom, tak si navzájom robia zle, a obaja majú z toho škodu. Ak sa stretne dobro s dobrom, tak si navzájom robia dobre a obaja majú z toho osoh. Ak sa zlo stretne s dobrom, zlo sa snaží, aby malo dobro škodu a dobro sa snaží, aby malo zlo osoh.
Dobro je, ak človek druhému dopraje to, čo dopraje sebe. Ak druhému nedopraje to, čo dopraje sebe, tak je to zlo. Dopriať znamená nebrániť mu v tom a pomôcť mu v tom.
Ak si vďačný svojej chorobe za to, že z teba urobila lepšieho človeka, tak to preto, lebo si hľadal v sebe vinu, prečo musíš tak trpieť. Zlo ťa pritlačilo k hľadaniu svojej vlastnej viny. Jasne že si našiel v sebe rezervy dobra, ktoré vyplávali na povrch, a pri tom tlaku zlej choroby sa ti tak uľavilo, ale to sa stalo len preto, že ak by si tak neurobil, tak by znášanie tej zlej choroby bolo ešte horšie. V nápore zla na človeka, ktorému sa nie je schopný brániť, sa uľavuje človeku práve vtedy, ak nájde v sebe dobro. Tým dobrom neutralizuje to zlo, ktoré naňho zvonka dolieha. Čím viac na človeka dolieha zlo,ktorému sa nie je schopný ubrániť, tým viac chápe, aké je zlo zvrhlé a nesprávne. Ten čo je v hierarchii zla najvyššie postavený, tak na neho zlo nedolieha v takejto podobe, lebo ho nemá kto naňho aplikovať, a tak takýmto spôsobom nie je schopný pochopiť jeho zvrhlosť a nesprávnosť.
Zo mňa utrpenie nespravilo lepšieho človeka. Možno odolnejšieho voči zlu, ale nie lepšieho. Takže svojej chorobe nemám byť za čo vďačný. Ak by som ju nemal, tak by som bol oveľa príjemnejším spoločníkom, lebo by som nebol taký otupelý a zničený.

Ivan | 5. března 2010, 20:30:21 | Upraviť | Odstrániť
Ja sam zijem ako parazit na ukor inych ludi ... Vlastnymi silami som to rieisit nevedel a tak som to "eticky logicky a prisne " vyriesil samovrazdou pretoze zit ako neuzitocny parazit je pre muza s este troskou etiky vec neprijatelna.Alebo ked uz teraz tak zijem tak je to vec neskutocne kapkajuca na karbid kazdu hodinu a minutu...co mam urobit? Znovu zopakovat samovrazdu a tentokrat byt preciznejsi tak aby som ju dokoncil ?

Peťo, každý sa rozhoduje sám za seba, takže sa ma takéto veci nepýtaj.

Ivan | 5. března 2010, 20:49:27 | Upraviť | Odstrániť
Parazitizmus je v tomto svete úplne bežná vec, a je prejavom zla. Ja som roky chorý a napriek tomu pracujem. Z mojej práce (dane) žije ďaľší človek, takže prvý parazit. Tento parazit žijúci z mnou zarobených peňazí, ma potom ešte buzeruje, byrokratizuje a pokutuje, ak nevyhoviem jeho požiadavkám. Zo zákona povinne musím platiť zdravotné poistenie, z ktorého sú financovaný tí lekári a farmaceutické spoločnosti, ktorí nevytvárajú žiadne seriózne úsilie, aby ma vyliečili z mojej choroby, ktorá ma obmedzuje pri vykonávaní môjho povolania, z ktorého oni žijú. Je to najhorší stupeň parazitizmu, kedy parazit nie je ani natoľko inteligentný, aby udržal svojho živiteľa pri schopnosti ho uživiť.