Ten istý príbeh o irisdiagnostike v podaní:

zástancu:

Veď ešte v roku 1909 sa v Nemecku konal veľký súdny proces, na ktorom mal opodstatnenosť tejto lekárskej metódy obhajovať páter Felke, v tom čase svetoznámy irisdiagnostik. Jeho odporcovia tvrdili, že je iba obyčajným šarlatánom. Celý proces prebiehal pred súdnou porotou. Páter Felke mal za úlohu diagnostikovať choroby dvadsiatich predtým dôkladne vyšetrených pacientov. Dôsledne sa dbalo na to, aby páter videl a skúmal výlučne iba ich oči. V pätnástich prípadoch sa diagnóza zhodovala s lekárskou, v troch bola veľmi blízka, iba vo dvoch bola úplne odlišná. Práve jedného z týchto dvoch pacientov chceli lekári už prepustiť domov s tým, že je vyliečený. Páter Felke ho však naopak pokladal za veľmi chorého. Žiadal pre pacienta okamžitý operačný zákrok, na čo zo strany lekárov utŕžil iba posmech a nedôveru. Pacientovi sa však o pár dní zhoršil stav a náhle zomrel. Následná pitva dokázala správnosť pátrovej diagnózy. Nedôvera a zaslepenosť lekárov si vyžiadala príliš veľkú daň. Po týchto udalostiach sa v Nemecku začala irisdiagnostika brať už ako jedna z účinných metód na stanovovanie zdravotného stavu.

protivníka:

Keď sa prírodný liečiteľ Felke, ktorý sa venoval aj diagnostike z dúhovky, po smrti svojho pacienta dostal na súd, mal za úlohu stanoviť diagnózu z dúhovky u 20 pacientov, aby dokázal vierohodnosť tejto metódy. Hoci tvrdil, že irisdiagnostika je bezchybná, nestanovil správnu diagnózu ani u jedného pacienta.