napísal Ivan:

Vieš, ja nejako neverím na psychologickú dpdr. Verím na psychologickú príčinu ako možný spúšťač oslabenia detoxikačných schopností, ale neverím tomu, že dpdr je psychologický problém. Už vôbec neverím tomu, že dpdr je ochrana pred špatným zážitkom, pretože ak by bola táto teória správna, nedostal by sa človek z dažďa pod odkvap. Myslím si, že dpdr je fyzickým chorobným následkom napríklad aj z traumy, ale v žiadnom prípade nie ochranou. Moja teória je taká, že trauma môže byť napr. poslednou kvapkou pred spustením choroby, akou je napr otrava ortuťou. Trauma fyzicky oslabuje organizmus. Ak už je tam nábeh na chorobu, len tomu dopomôže. Mnoho ľudí má traumy a nedostanú z toho dpdr. Nebola to posledná kvapka.
Ja som okrem únavy tiež nemal roky nejaké extrémne prejavy choroby okrem psychických príznakov. Tie fyzické prišli oveľa neskôr.
Trauma jej kľudne mohla oslabiť detoxikačné schopnosti ešte viac, a po mesiaci sa objavili prvé príznaky ochorenia.

napísala Scarlet:

Je možné, že v nej psychologická trauma naštartovala nejaký problém, ktorý bol aj fyzicky podmienený a viacmenej to len celé urýchlilo. Psychologické negatívne zážitky vedia človeka výrazne ovplyvniť aj na fyzickej úrovni. Aký je princíp napr. vzniku depresií... Väčšinou prvú veľkú depresiu spôsobí nejaká trauma, vážna udalosť v živote, môže to byť aj permanentý stres, fyzické oslabenie-únava vyčerpanie, poruchy imunity, otrava ťažkými kovmi, nedostatok esenciálnych mastných
kystlín...všetko toto následne zmení biochémiu mozgu, každá depresia zanecháva permanentné zmeny na mozgu a keď už človek raz mal depresiu, je pravdepodobné, že prídu ďalšie, už to môže len kontrolovať liečbou, životným štýlom, vlastným postojom.... vytváraním vlastnej vnútornej spokojnosti mením v podstate svoju biochémiu mozgu, je to obojstranná spätná väzba, antidepresíva pomaly menia moju biochémiu, "liečia telo" a tým v podstate dušu a psychoterapia lieči dušu a vlastne tým aj telo, poukazujem tu na vzájomnú previazanosť a podmienenosť fyzična a psychična. Ak je za depresiou fyzický symptóm, psychologická udalosť v tomto prípade funguje väčšinou len ako taký akcelerátor, urýchľovač vzniku vážnejších problémov. Do akej miery sú za depresiami reálne fyzické symptómy? Prečo niektorý človek na rovnakú udalosť reaguje
depresiou a iný sa z toho dostane? Žeby jediný faktor bol naozaj fyzický stav a oslabenie, ktoré by rozhodovali o tom, prečo niekto zvládne traumu a niekto nie? Ani takto jednosmerne to nefunguje... To, že niekto zvládne traumu a niekto nie... za tým je strašne veľa vecí... je to súhrn všetkých zážitkov v živote človeka, je to spústa faktorov a rozhodne to nebude len fyzickou podmienenosťou.

S depersonalizáciou to podľa mňa nebude inak, ja osobne, aspoň u seba mám pocit, že za mojimi problémami budú psychologické a aj fyzické príčiny, lenže ja to už neviem naozaj niekedy rozlíšiť a myslím, že s tým majú aj problémy druhí ľudía. Pretože ak ti je nahovno a je ti nahovno z rozvírenej ortuti, ty to vnímaš "psychologicky" a je to v podstate "fyzický symtóm" - tvoj mozog je jednoducho otrávený a ty máš z toho depresie. Preto je niekedy tak ťažké rozlíšiť tú hranicu, kde
začínajú psychologické príčiny a kde fyzické. A podľa môjho osobného názoru tie fyzické príčiny sú často podceňované, pretože je jednoduchšie vysvetliť niečo "stresom" ako snažiť sa pátrať, či zrovna môj mozog má dostatok nejakých živín alebo nie je otrávený. Ako môžem napr. depersonalizáciou "pozmeneným mozgom" ešte nejak reálne vyhodnocovať, čo je vlastne súčasťou fyzickej choroby a čo je "len" blbý pocit tým následne vyvolaný? Každý človek primárne vníma len ten
blbý pocit, tak to proste je a preto sa väčšina psychologických problémov vysvetľuje aj psychologicky. A pre ľudí je aj ťažké pochopiť a prijať fakt, že tie ich strašné stavy, pocit nejakého deficitu zmyslu života môže vyvolať niečo tak fyzicky hmatné ako nejaký kov v mozgu. Otázka je, kedy je vlastne depresia, depersonalizácia v podstate symptómom fyzickej choroby - otrava kovmi a pod. a kedy sa nejedná o depresiu ako symptóm ale ako primárne ochorenie... a toto je to, čo ty spochybňuješ, si presvedčený, že depersonalizácia je v podstate symptóm fyzického ochorenia. Nie som si istá ako to presne je u depersonalizácie ale u depresií som presvedčená, že je možný prípad oboch, aj ako symptóm fyzického ochorenia a aj ako primárne ochorenie - môžu ju vyvolať psychologické príčiny a fyzická podmienenosť je tam
minimálna.