Efekt rozvíreného prachu.

Možno si občas poviete, že detoxikujete už hodnú chvíľu, a stále zažívate stavy, ktoré by vám akosi naznačovali, že ste tam, kde ste boli, a že ste sa vôbec nepusunuli. Ja tomu hovorím efekt rozvíreného prachu. Prečo?
Určite ste si všimli, že zametaním sa víri prach, ktorý sa nemusí dobre dýchať. Keď zametám v práci okolo manželky, snažim sa čo najopatrnejšie, lebo viem, že ako bývalá astmatička je na to citlivá. Predstavte si, že zametanie je ako detoxikátor. Ak nezametáte s citom, tak sa bude prášiť, čo znamená, že to bude nepríjemné na dýchanie. Paralela s detoxikáciou - bude vás bolieť telo, únava a hlavu budete mať v hmle.  Takže z toho vyplýva, zametať opatrnejšie, aby sa tak neprášilo.
Ak sa práši aj pri opatrnom zametaní, treba pokropiť vodou, čiže brať vecičky na podporu vylučovania. Nastávajú ale chvíle, že človek zametá rovnako, a napriek tomu sa niekedy práši viac a niekedy menej. Dokonca sa stáva, že s malým bordelom naprášite viac, než s veľkým! Prečo, keď si dávate rovnaký pozor? Okolnosti ako suchý, jemný, ľahký bordel, či prievan pri zemi, dávajú podnet k tomu, že aj málo bordelu sa dá riadne rozprášiť aj pri opatrnom zametaní.  Mne sa to podarí tak raz za dva týždne, kedy mám pocit, ako keby sa prášilo ako v dobe, keď som so zametaním začal. Vtedy máte pocit, že ste s tým zametaním vôbec nepokročili, a že ste tam, kde ste boli na začiatku. Ale nie ste. Rozvírený prach sadne, a vy máte pocit, že je dlážka zasa o niečo čistejšia.