Čo je to vlastne vedomie? Na wikipedii sa píše toto:
Vedomie je komplexný pojem z medicíny, psychológie a filozofie, kvantovej fyziky, kozmológie (antropický princíp), mystiky, umenia a vôbec všetkých oblastí existencie človeka ako takého. Patrí k zatiaľ nevyriešeným otvoreným otázkam a základným problémom ako v „materiálnom“ - (napríklad interakcia vedomia s hmotou pri pozorovaní merania v kvantovej mechanike), tak aj v „nemateriálnom“ (filozofickom, psychologickom, atď.) aspekte.
V najširšom zmysle slova je vedomie súbor predstáv (pocitov, myšlienok, citov, vôle atď.), ktoré nejaká osoba v danom okamihu o sebe (o svojich duševných a duchovných stavoch) má.

Ja si myslím, že vedomie je stav, kedy si bytosť uvedomuje svoju existenciu. Keďže si myslím, že zvieratá si svoju existenciu neuvedomujú, považujem ich za bytosti bez vedomia.
Raz sa mi stala takáto príhoda. Mal som žaludočné vredy a v lekárni mi vyrábali prokainové tabletky na ne. Tie obsahujú atropin. Po jednom zobratí som upadol do kómy. Jednalo sa o bdelú kómu, pretože ja som síce pri vedomí nebol, ale chodil som robil rôzne ukony ale chodil ako bez duše. Na nikoho som nereagoval vedome, pretože som pri vedomí nebol. Presne si pamätám, kedy som upadol do kómy, aj to, kedy som sa z nej dostal.
Keďže so mnou nebola rozumná reč, odviezli ma do nemocnice na psychiatrické oddelenie, kde ma zavreli do klietkovej postele, pretože moje správanie bolo nevypočitateľné.  V tejto klietkovej posteli som sa aj začal preberať k vedomiu. Keď som ho nadobudol, chcel som najprv povedať ošetrujúcemu personálu, že to mám z atropinu, ale nevedel som to povedať. Za prvé mi nefungovala schopnosť hovoriť a za druhé, keď už fungovala, tak v polovici vety som zabudol, čo som vlastne povedal, takže som vetu nedokončil. Prvý krát v živote som sa stretol s halucináciami. Po stene som videl liezť malé chrobáčiky. Aj som si povedal, že sú to halucinácie, pretože kde by sa tam také množstvo zobralo, ale keď som sa pozrel bližšie, malo to aj nožičky, ktoré sa hýbali, tak som na základe tohoto vnemu uveril tomu, že tam tie chrobáčiky sú. Čím viac atropinu sa zo mňa vyplavilo, tým viac som bol schopnejší normálnejšie vnímať. Takže časom som zistil, že tie chrobáčiky boli tmavé zrnká piesku v omietke.
Takže nakoniec som im vyklopil, že to mám z atropinu a o pár dní ma pustili domov. Keď som doma roztvoril zostávajúce tabletky prokainu, ešte jedna tabletka bola vrchovate plná, na rozdiel od ostatných, v ktorých bola asi desatina tejto plnosti.